Mapa a Glóbus
Čo je mapa? Mapa je plochý, zmenšený obraz povrchu Zeme alebo jeho určitej časti. Mapa je dôležitou súčasťou geografie. Mapa ukazuje, kde sa nachádzajú a ako vyzerajú rôzne miesta na Zemi. Mapa nám pomáha porovnávať odlišné miesta a porozumieť nášmu okoliu. Mapa je zakreslená tak, akoby sme znázornený povrchový celok videli pri pohľade z lietadla. Každá mapa obsahuje vysvetlivky - legendu, mierku, určité dohodnuté farby, znaky. V legende je vysvetlené, čo jednotlivé mapové značky znamenajú. Čo je mierka? Mierka vyjadruje zmenšenie zakresleného povrchu v porovnaní so skutočnosťou. Mierka sa nachádza na mape. Mierka vyjadruje pomer medzi vzdialenosťou zobrazenou na mape v porovnaní so skutočnou vzdialenosťou. Mierka nám umožňuje zistiť, ako ďaleko sú od seba miesta na mape zakreslené. Mierka môže byť číselná alebo grafická. Číselná mierka obsahuje dve čísla, ktoré sú oddelené dvojbodkou, napríklad 1:100, čítame jedna ku sto. Prvé číslo znamená 1 cm na mape a druhé číslo vyjadruje, koľko centimetrov je to v skutočnej krajine. Mierka 1:100 vyjadruje, že 1cm na mape je v skutočnej krajine 100 cm. Zakreslená krajina je na mape zmenšená 100 krát. Grafická mierka je na mape znázornená graficky – teda je na mape nakreslená. Grafická mierka Grafická mierka na mape Farby na mape Na mapách, kde sú zakreslené prírodné pomery oblasti, sú použité dohodnuté farby: modrá – znázorňuje vodné plochy - rieky, jazerá, moria a oceány, biela – ľadovce, zelená – krajiny s nadmorskou výškou menšou ako 200 m nad morom, hnedá – vysoko položené územia, tmavohnedá – najvyššie pohoria. Mapa sveta Čo je glóbus? Glóbus je guľatý zmenšený model Zeme. Aj glóbus má svoju mierku. Typický školský glóbus môže mať mierku 1:70 000 000. To znamená, že 1 cm na glóbuse znázorňuje 70 000 000 cm (700 kilometrov) zemského povrchu. Glóbus pochádzajúci zo 17. storočia História vzniku mapy a glóbusu Už pradávni ľudia kreslili na steny jaskýň rôzne kresby. Niektoré z nich boli náčrty okolia, v ktorom žili, a ktoré dobre poznali. Postupným vývojom ľudia získavali novšie poznatky o zemskom povrchu. Preto aj ich nákresy obsahovali nové a presnejšie údaje. Najstaršie mapy nakreslili Babylončania a Egypťania pred viac ako 4 tisíc rokmi. Mapy vytvárali na základe opisov a rozprávania cestovateľov. Pred 2 500 rokmi Gréci vypočítali, že naša zem je guľatá. Prvým človekom, ktorý dokázal, že Zem je guľatá bol Aristoteles. Preto zakreslili mapu Zeme na guľatý model, ktorý nazvaliglóbus. Na glóbuse sa však nedali zakresliť menšie územia a podrobnejšie údaje. Preto menšie povrchové celky zakresľovali na plochý povrch. Prvé mapy ľudia vyrývali do hlinených tabuliek. Mapa sveta z roku 1689 Druhy máp: Kartografi vytvárajú rôzne druhy máp. Podľa toho, čo je na mape zobrazené, delíme mapy na: topografické mapy – zobrazujú podrobné informácie, všeobecné zemepisné (geografické) mapy – zobrazujú veľké geografické celky, tematické mapy – zameriavajú sa na zobrazenie jedného alebo viacerých javov. Topografická mapa s vrstevnicami Geografická mapa USA Tematická mapa - kraje Slovenska Využitie máp a glóbusov Mapy ľudia využívajú vo väčšej miere ako glóbusy. Mapy potrebujú ľudia pri svojej práci, aj v súkromí. S mapami pracujú napríklad vedci, lesníci, piloti, turisti a podobne. Súčasnosť V súčasnej dobe je zmapovaná celá naša Zem. Niektoré mapy sú zakreslené pomocou leteckých a družicových fotografických snímok. Sú zmapované aj miesta, ktoré nikdy nikto nevidel. Informácie o týchto neznámych miestach vysielajú satelity, ktoré obiehajú okolo Zeme. Počítače tieto informácie spracovávajú a prenášajú do máp. Fyzickogeografická mapa Zeme z roku 2004 Zmapovaná malá oblasť Zeme pomocou satelitu Zostrojovaním, obsahom, používaním a vývojom máp sa zaoberá veda, ktorá sa nazývakartografia. Ľudia, ktorí zhotovujú mapy sa nazývajú kartografi.
