Cesta do hlbín zeme
Tvar zemského telesa Zem má tvar splošteného sféroidu - geoidu, s priemerom 12 742 km. Rotácia spôsobuje, že rovník je vydutý oproti pólom (v priemere o 43 km). Najväčšie odchýlky od zemského povrchu sú Mount Everest (8 850 m nad morskou hladinou) a Mariánska priekopa (10 911 m pod hladinou mora). Keďže Zem nemá pravidelný tvar, najvzdialenejším miestom od stredu je sopka Chimborazo v Ekvádore. Hmotnosť Zeme je približne 5,98×1024 kg.
Zemsk jadro
Zemské jadro je najvnútornejšia časť Zeme. Nachádza sa v hĺbke 2 900 km, pod plášťom, od ktorého je oddelené Gutenbergovou diskontinuitou. Je rozdelené na vonkajšie a vnútorné (nazývané aj jadierko) jadro, medzi nimi sa nachádza prechodná zóna, široká asi 160 - 500 km. Jadro tvorí asi 31% hmotnosti Zeme. Zloženie jadra a jeho vlastnosti nie je možné získať priamo, súbor poznatkov o ňom je kombináciou geofyzikálnych a geochemických meraní zemského plášťa a kozmochemických poznatkov.
Zemský plášť
Zemský plášť je hrubá vrstva hornín obkolesujúca jadro Zeme a leží hneď pod kôrou. Je hrubý približne 2 900 km a zaberá 70 % objemu Zeme. Dôležitým procesom, ktorý prebieha v plášti, je výstup roztaveného materiálu z hranice astenosféry, čo sa na povrchu prejavuje rôznymi formami (horúce škvrny, rozchádzanie sa oceánskeho dna a pohyb kontinentov).
Zemský plášť leží veľmi hlboko, aby sa dal skúmať bežnými technikami (vrty). Väčsinu poznatkov sa podarilo získať až v 20. storočí nepriamymi metódami: analýzou prechodu seizmických vĺn, porovnávaním archaických bazaltov so súčasnými bazaltami stredoceánskych chrbtov, analýzou lherzolitov, kimberlitov a peridotiov.
Zemská kôra
Zemský plášť je hrubá vrstva hornín obkolesujúca jadro Zeme a leží hneď pod kôrou. Je hrubý približne 2 900 km a zaberá 70 % objemu Zeme. Dôležitým procesom, ktorý prebieha v plášti, je výstup roztaveného materiálu z hranice astenosféry, čo sa na povrchu prejavuje rôznymi formami (horúce škvrny, rozchádzanie sa oceánskeho dna a pohyb kontinentov).
Zemský plášť leží veľmi hlboko, aby sa dal skúmať bežnými technikami (vrty). Väčsinu poznatkov sa podarilo získať až v 20. storočí nepriamymi metódami: analýzou prechodu seizmických vĺn, porovnávaním archaických bazaltov so súčasnými bazaltami stredoceánskych chrbtov, analýzou lherzolitov, kimberlitov a peridotiov.
1-vnútorné jadro
2-vonkajšie jadro
3-spodný plášť
4-vrchný plášť
5-zemská kôra